Nekonečná láska

Ahoj poslucháč moje meno je Adam a rád by som ti vyrozprával môj nešťastný príbeh.

Ako klasický žiak štvrtej triedy na strednej škole som sa pripravoval na skúšky dospelosti teda skôr známe ako maturita. Študoval som odbor mechanik strojov a zariadení čiže strojár. Môj odbor ma veľmi bavil najmä odborný výcvik keď sme sa učili rôzne metódy ručného obrábania kovov či neskôr aj strojové obrábania. Maturity sa čo dňom blížili a cítil som čoraz väčší nepokoj lebo som sa ako každý študent obával či skúškami prejdem. Mal som ale frajerku Emu s ktorou sme už boli spolu od deviateho ročníka základnej školy ktorá taktiež maturovala a študovala odbor kuchár čašník a spolu sme si boli oporou a podporovali sme sa navzájom. Čo sa týka odbornej zložky tam som prípravy zvládal veľmi dobre avšak predmety ako slovenský jazyk či anglický jazyk mi robili menšie problémy. Ale v deň skúšok sa mi podarilo zahodiť trému a skúšky dopadli pomerne dobre. Na rozlúčkovom večierku sme si užili posledný deň s našimi spolužiakmi a tak sa večierok skončil o tretej ráno 😁 Pred koncom večierku sme sa s Emou dohodli že cez víkend vyrazíme do lesa na veľkú túru. Cestou domov sme si všimli že nás celú dobu niekto sledoval a mali sme obaja pocit že mu svietili oči čo normálnemu človeku oči svietiť nemôžu. Dostali sme sa však vporiadku domov a navyše už sme ho potom ani nikde nevedeli nájsť tak sme usúdili že nám dal pokoj. Stretli sme sa o niečo po dvanástej hodine poobede u mňa doma kde sme si zabalili najdôležitejšie veci ako vodu, niečo pod zub a pre prípad aj lekárničku lebo nikdy neviete čo sa vám v lese môže stať. Vyrazili sme po pol hodinke a prekvapilo nás že cestou sme nikoho nestretli lebo cez víkend ľudia zvykli chodiť na ranné prechádzky do lesa kde si chodili vyvetrať hlavu a odpočinúť po náročnom týždni. Ďalšia zvláštna vec nás čakala pred vstupom do lesa kde sme v tráve zahliadli stopy po krvi tak sme si povedali že asi nejaké zviera na ktoré majú poľovníci zálusk. Ale nevenovali sme tomu väčšiu pozornosť a šli sme ďalej. Ceste nám trvala necelých 5 hodín čiže keď sme dorazili do cieľa čo bol najvyšší vrch v okolí bolo niečo okolo šiestej hodiny večer. Sadli sme si na lavičky ktoré sú dookola ohniska ktoré tam pripravili poľovníci aby si ľudia mohli oddýchnuť a poprípade si opiecť nejakú tú klobásku alebo slaninku. Po chvíli oddychu sme sa cítili sledovaný určite poznáte taký ten pocit že niekto stojí za vámi prv sme si ničoho nevšimli až neskôr sme si všimli že pár metrov možno 50 metrov od nás popri strome stal niekto podobne ako večera a pozeral sa priamo na nás no po chvíli zmizol. Hovorili sme si že to mohol byť nejaký turista. No po pár sekundách sme v diaľke počuli krik ženy a náhle bolo ticho. V sekunde sme stáli na nohách a šli sme smerom odkiaľ sme počuli ten krik aby sme sa presvedčili či sa niekomu niečo nestalo. Keď sme tam dorazili naskytol sa nám priam desivý úkaz. Videli sme ženu ležiacu na zemi a nejakú postavu chlapa ktorý sa nad ňou kŕčil a vyzeralo to ako keby bol zahryznutí do jej krku čo sa nám aj potvrdilo keď sa postava postavila. Všimol si nás a už sa aj vidal našim smerom no z ničoho nič sa objavil jeden z poľovníkov ktorý taktiež začul krik a šiel skontrolovať čo sa to stalo. Než si uvedomil čo sa stalo a stihol zareagovať tá postava stála pri ňom a odhodila ho niekoľko metrov smerom odkiaľ prišiel a vrhol sa naňho. Bolo to niečo neskutočné ten nárek poľovníka bol srdcervúci no my sme nestrácali čas a začali utekať a snažili sme sa dostať z lesa. Čo sa nám aj úspešne darilo už sme boli sotva 200 metrov od konca lesa keď v tom sme za sebou počuli praskať vetvičky a uvideli že tá postava ide našim smerom. No z ničoho nič a začal si nás obzerať keď v tom sa diabolsky zasmial. A povedal nám že nemáme šancu pred ním utiecť a tak či tak nás doženie a pochutná si na našej krvi. Po pár sekundách jeho smiech stíchol a opýtal sa nás či vieme čo je zač. Ostali sme bez pohybu stáť ako keby sme boli paralizovaný. Ďalej pokračoval otázkami či by sme nechceli žiť naveky že takéto prianie by nám rád splnil. A keďže sme neboli schopný ani slova behom sekundy stál u mňa a prudko do mňa strčil do blízkeho stromu. Náraz bol tak silný že som cítil pár polámaných rebier a dokonca jedno mi prešlo skrz brucho vonku. Ihneď ako som mohol som sa obzrel a videl že je plné sústredený na mňa tak som čo najrýchlejšie zvolal na Emu aby utekala čo môže no než som stihol povedať posledné slovo cítil som obrovské množstvo niečoho teplého čo mi tečie po krku. Hneď som vedel o čo sa jedná ten hajzel sa mi zakusil do hrdla a vedel som že moje dni sú u konca. Keď sa odtrhol odo mňa mi tichým tónom a slabším smiechom povedal vitaj medzi nami! Všimol som si že Ema začala utekať ale než sa stihla vôbec pohnúť ju dostal. Tá beznádej ktorú som pociťoval bola neskutočná. Pohrával si s ňou ako keby ho jej strach uspokojoval. Keď v tom som začal cítiť ako keby sa mi rebro ktoré trčalo vonku začalo vracať naspäť a všetky moje rany sa začali hojiť. Taktiež som začal pociťovať extrémnu silu, vedel som že sa zo mňa stáva upír. Ihneď som sa vrhol zachrániť Emu no než som prišiel k nej stihol jej zlomiť nohu a skoro sa mu podarilo zlomiť aj druhú nohu pre väčšie uspokojenie z jej strachu pred tým než by sa nakŕmil jej krvou no v poslednej možnej sekunde som ho vzal do rúk a odhodil ďaleko od Emy. Nestrácal som čas a začal utekať za ním. Začal ohromný boj kde som mal navrch ale trochu som ho podcenil čo využil a už by ma aj zabil no v tom si Ema porezala ruku a tým pádom jeho pozornosť prešla na Emu a ja som ho už mohol jednoducho spacifikovať a zabiť. Našťastie sa mi to podarilo a ihneď som utekal k Eme kde som videl ako tam leží už len z ťažka dýchala a jej zlomenina na nohe vyzerala hrozivo dokonca jej trčala časť kosti vonku a ja som vedel že ak chcem aby prežila musím ju premeniť. Ale na druhú stranu som rozmýšľal či chcem aby sa z nej stalo to isté po krvi lačné monštrum no moja láska k nej vyhrála a aj keď som sa bál že by som nevedel prestať z odsáváním krvi lebo by ju to mohlo práve zabiť no našiel som silu a vôľu a podarilo sa. Tak ako v mojom prípade začali sa jej postupne hojiť rany a dokonca aj ožila. Spočiatku bola v šoku že čo sa to stalo ale vysvetlil som jej že sa mi podarilo eliminovať nepriateľa a že som ju musel premeniť lebo inak by neprežila. Neviem či mi bola vďačná alebo práve naopak a najradšej by ma zabila ale sudím podľa jej reakcie že sa stým zmierila a koniec koncov mi povedala že ona by urobila to isté. Po tom všetkom sme začali pociťovať extrémnu chuť na krv a kupodivu okolo šiel ďalší poľovník a my sme mali jasno. Behom sekundy sme stáli u neho a on celý v šoku a prekvapený nestihol vydať ani hlásku a Ema sa do neho zahrýzla tak silno že krv z jeho tepny začala striekať okolo nás a ja som sa pridal. Po ukojení smädu sme len pozerali na tú spúšť a bolo nám toho poľovníka ľúto. Preto sme si sľúbili aj keď to bude ťažké že ľudí necháme na pokoji lebo nezaslúžia si takto umierať a miesto toho budeme loviť zvieratá ako alternatívu. Vydržalo nám to sotva do ďalšieho dňa a my práve stojíme nad ďalšou mŕtvolou mladého chlapca ktorý spadol z mosta a my sme ucítili pach krvi. Tento osud je horší ako smrť. Dookola tá neukojitelná chuť po krvi je silnejšia ako my. Aj keď nechceme zabíjať ľudí naša chuť po krvi je silnejšia. Preto vám píšem tento príbeh a prosím vás nechoďte nikdy do lesa v okolí Slanských Vrchov na Slovensku aby ste neskončili ako náš pokrm.

Originální autor: Magis128

Jak se ti to líbilo ?

Klikni na palce, aby se tvé hodnocení započítalo

Průměr : 4.4 / 5. Počet hodnocení : 10

Neváhej a buď první kdo tuto pastičku ohodnotí

Doporučujeme

Buďte první, kdo vloží komentář

Přidej názor